Alpe d'Huez sa nachádza vo francúzskych Alpách, stúpanie sa začína v Le Bourg d'Oisans.
| vzdialenosť (km) | prevýšenie (m) | priemerné stúpanie (%) | prevažujúci sklon | výška (m.n.m.) | index | kategória |
|---|---|---|---|---|---|---|
| 12,6 | 1030 | 8,1 | 9% - 3 192m | 1800 | 121,15 | HC |
| 8% - 2 780m | ||||||
| 10% - 2 533m | ||||||
| 7% - 1 145m | ||||||
| 11% - 732m | ||||||
| 6% - 728m |
Toto je jedno z najslávnejších stúpaní v cestnej cyklistike. Kedykoľvek sem zamieri profi pelotón, vypukne davová psychóza. 21 ostrých zákrut lemujú stotisíce nadšencov, reportéri sa vyjadrujú v superlatívoch... Podľa parametrov pritom ale nejde o žiaden unikát - 12km@8% a nadmorská výška 1 800 m.n.m. To je skôr taký alpský priemer. V čom teda spočíva čaro Alpe d'Huez?
Časť odpovede spočíva v histórii. Alpe d'Huez je v kontexte cyklistiky relatívne "nový" kopec, prvýkrát figuroval na trase Tour v roku 1952. Ako s odstupom času zhodnotil dlhoročný športový novinár Jacques Augendre, jeho premiéra bola výnimočná hneď z niekoľkých dôvodov. Išlo o vôbec prvý skutočný horský dojazd v histórii Tour. Bravúrnym sólovým únikom vtedy zvíťazil Fausto Coppi a žltý dres si doniesol až do Paríža. A zároveň to bol prvý ročník, čo televízny prenos z pretekov vysielali aj s použitím kameramanov na motocykloch. Výnimočná trasa, víťaz a zážitok zo sledovania sa skĺbili do výsledného efektu, ktorý predznamenal zrod legendy. Slovami Augendreho... "bolo to stúpanie v hollywoodskom štýle." Odvtedy akoby Alpe d'Huez priťahoval veľké momenty. Skrytý súboj Hinaulta a LeMonda v r. 1986. Famózne víťazstvo Pantaniho v '97. V 2001 na týchto svahoch vrcholila rivalita medzi Ullrichom a Armstrongom. Alebo etapa v 2015-tom, keď mal Nairo Quintana poslednú šancu vyzliecť zo žltého Frooma. Jeho útok bol síce neúspešný, ale bola to veľká show.
Druhá, praktická časť odpovede je v dostupnosti. STRAVA momentálne eviduje na tomto kopci 62 000 jazdcov (september 2017). Podľa letmého prieskumu žiadne iné stúpanie nemá ani trochu podobné čísla. Pri všetkej úcte, samotná história takéto šialenstvo asi nedokáže urobiť. Ide preto aj o primeraný mix všetkého, čo Alpe d'Huez cyklistom ponúka:
- na rozdiel od viacerých známych, ale pomerne odľahlých alpských stúpaní sa toto nachádza hneď nad Bourg d'Oisans - turistickým centrom so všetkými možnými aj nemožnými službami. Rovnako je tomu aj hore. Dedinka L'Alpe d'Huez je plná hotelov, obchodov, suvenírov, reštaurácií. Prvý predpoklad masového turizmu zaručený.
- kopec je v skutku ikonický. Ponúka pekné výhľady do údolia aj na okolité Alpy. Na 21 ostrých zákrutách máte pocit veľkolepej, vysokohorskej cyklistiky. Hoci ste kilometer od hotela 🙂
- je tak akurát náročné. 12km@8% (so zopár pasážami na 13%) potrápi väčšinu cyklistov. Ale zase nie až tak moc, že by ich to odradilo.
To však neznamená, že by som chcel Huez podceňovať. Síce sa nemôže porovnávať s tými najťažšími európskymi stúpaniami, no stále ide o kopec HC kategórie. Nečakajú vás tu žiadne 20% steny, ale dlhé kilometre na úrovni 9-11% dajú zabrať. Najťažší je samotný začiatok. Úvodné dva kilometre sú na úrovni 12-13%. Potom sa už cesta kľukatí strmým úbočím v prijateľnejšom sklone. Serpentíny sú riadne očíslované, takže keď sa raz dostanete do rytmu, z kopca krásne ubúda. Cesta vedie cez dve malé usadlosti, takže v prípade núdze sa tu dá aj občerstviť. Problémom môže byť slnko a teplota. Len prvá časť stúpania je ako tak skrytá v tieni skál a stromov. Zvyšok už idete priamo pod slnkom, takže v horúcich letných mesiacoch sa tu trošku zapotíte 🙂
Vzhľadom na všetky tieto skutočnosti je Alpe d'Huez výnimočné stúpanie. V porovnaní s väčšinou ostatných velikánov mu naozaj najviac sedí prívlastok hollywoodske. Cesta je však dostatočne široká, takže ten nápor cyklistov (motorkárov a áut) počas sezóny zvláda. Len ak je vašim cieľom pokojná, ničím nerušená alpská príroda, radšej treba zamieriť na niektorý iný kopec.
Strava segment: https://www.strava.com/segments/652851