Tatranská vrchárska koruna je legendárna cyklistická trasa vo Vysokých Tatrách. Vedie cez všetky štyri tunajšie stúpania, ktoré sa dajú zdolať na cestnom bicykli.
Vzdialenosť: 92km
Prevýšenie: 2300m
Kopce: Popradské pleso - Sliezsky dom - Hrebienok - Štart
Trasa: Štrba - Vyšné Hágy - Tatrianska Polianka - Tatranská Lomnica - Štrba
Nie že by sme na Horehroní nemali dosť kopcov, kde sa dajú potrápiť nohy, no občas sa človeku zažiada pojazdiť aj mimo domáci región a spoznať niečo nové. Vysoké Tatry navštevujem pravidelne, ale zvyčajne ako turista a v zime ako skialpinista. Ale čo takto skúsiť cestný bicykel? Už v minulosti som počul o Tatranskej vrchárskej korune takže cieľ máme, dohadujem sa s Paťom a ideme na vec. Auto parkujeme v Štrbe. Ľahšie by bolo ísť od parkoviska priamo na odbočke na Popradské pleso, no tam je zvyčajne plno a tých úvodných 7 kilometrov a 325 výškových metrov so stúpaním 4,6% je celkom dobrá rozcvička. Po tomto zahriatí sme vyrazili na náš prvý cieľ - Popradské pleso. Je to príjemné stúpanie, s meniacim sa profilom. Keďže ide o populárne miesto hodne navštevované turistami aj cyklistami, treba tu dávať pozor hlavne pri ceste dole, aby ste niekoho nezrazili.
Náš ďalší cieľ je HC stúpanie na Sliezky dom. Po napojení sa na ikonickú Cestu mládeže pokračujeme 10 kilometrov dole kopcom do Tatranskej Polianky. Asfalt nie je najhoršej kvality, tak si to celkom užívame. Na tento kopec som sa veľmi tešil, je to jedno z najťažších na Slovensku, ktoré je ako-tak zjazdné na cestnom bicykli. A veru mi poriadne načrelo do zásob. Stúpanie je ostré, s minimom miest na „oklepnutie nôh“. Hold, žiadne alpské serpentíny, kde sa aspoň bezprostredne po zákrute terén na okamih položí. Výjazd sa končí v nadmorskej výške 1 670 metrov, takže nejaká fukérka hore určite poteší. Dole treba ísť opatrne - miestami je cesta dosť poničená, s ostrými kameňmi trčiacimi z asfaltu. Ale už sme späť na hlavnej a pokračujeme zjazdom do Starého Smokovca.
V strede Smokovca odbáčame na náš 3. cieľ - Hrebienok. Paťo pritlačil a ja za ním visím len „za oči“. Stúpanie s rovnomerným sklonom mi celkom sedí. Aj zjazd je celkom fajn, asfalt je v celkom dobrej kondícii a cesta je dosť široká. Akurát treba dať pozor na turistov a prípadné autá. Kolobežky tam už našťastie nechodia.
Po následnom zjazde sa presúvame do Tatranskej Lomnice k nášmu 4. cieľu - stúpanie Štart. Podľa parametrov ide o najľahšie stúpanie celej trasy, no v závere, keď mi na poslednom kilometri počítač ukazoval priemerný gradient 12-14%, tak mi nebolo všetko jedno. Spomenul som si však na legendárne nočné preteky, ktoré sme tu ako partia v zime absolvovali na bežkách a skialpoch a na držko-pády, polámené palice a postrácané čelovky a hneď bola kríza zažehnaná.
Cesta späť už bola o pohode, s výhľadom na majestátne končiare Tatier. V Hágoch sme zbehli dole na Mengusovce a po starej ceste sme vytočili nohy až do Štrby. Sumarizácia na záver - 92 kilometrov a 2 300 výškových metrov. NP 290W a spálených skoro 4000 Cal. Moje pocity? Ak vám bude dopriate dobré počasie, je to veľmi dobrá voľba na výjazd počas teplých jesenných dní. Celková porcia výškových metrov nie je až taká ohurujúca, no intenzitu stúpaní určite v nohách pocítite. Možnosť občerstviť sa alebo dať si kávu na terase máte doslova na každom kroku, čo len znásobí dobrý pocit z výjazdu.
Ak by si to niekto chcel dať "športovo", tu je link sa STRAVA segment Tatranskej vrchárskej koruny 🤪
Autor: Martin Mastelák