Strade Bianche Gran Fondo je amatérsky cyklistický pretek v talianskom Toskánsku, v okolí mesta Siena. Známy je predovšetkým tým, že značná časť trasy vedie po nespevnených, "bielych" hlinených cestách.
Vzdialenosť: 138,5km
Hlinené úseky: 41,8km
Prevýšenie: 2 000m
Kopce: >40 brdkov 🙂
Trasa: Siena - Sovicille - San Rocco - Montalcino - Ponte d'Arbia - Monteroni d'Arbia - Castelnuovo Berardenga - Siena
Cyklistika je jedinečná, pretože umožňuje aj amatérom zažit to, čo inak býva privilégiom profíkov. Pretekať na miestach, kde sa píše história športu. Tento rok sme sa rozhodli vyskúšať biele toskánske cesty Strade Bianche. Malebný toskánsky vidiek v kombinácii so strmými kopcami a kľukatými hlinenými cestami sľuboval zážitky, na ktoré sa nezabúda.
Profi závod Strade Bianche sa jazdí vždy prvú alebo truhú marcovú sobotu, v rámci takzvaných „jarných klasík.“ Tieto relatívne mladé preteky si pre svoju jedinečnú atmosféru získali veľkú obľubu a mnohí ich pasujú na šiesty cyklistický monument. Gran Fondo nasleduje deň po profíkoch, v nedeľu, čo je výborná kombinácia. Historické mesto Siena celý víkend žije cyklisitkou a perfektne vás to naladí na váš deň D. Takto vyzeral kotol na finálnom stúpaní Via Santa Catarina deň predtým, než sme sa na trasu Strade Bianche vydali my.
Amatéri si môžu výbrať z dvoch možností – Gran Fondo (138km, z toho 42km po nespevnených cestách a 2000 výškových metrov) alebo Medio Fondo (87km, 22km po nespevnených cestách a 1350 výškových metrov). Treba sa pripraviť na náročný, zvlnený terén. Na trase nenájdete žiadne klasifikované stúpanie, teda kopec, ktorý by stál za zmienku. Ale ani súvislý kilometer roviny. Celá trasa je posiata nespočeným množstvom brdkov (OK, preháňam, napočítal som ich tam niečo cez 40). Tieto kopčeky sú však nepríjmne ostré, mnohé s maximálnym sklonom na úrovni 15%. V takomto teréne sa pri svižnej jazde dokážete za pár hodín neskutočne zničiť 🙂
Čo sa týka „strade bianche“ úsekov – ide klasické nespevené hlinené cesty vedúce pomedzi lesné porasty a polia. Sú však dobre utlačené, len výniomočne nejaká väčšia jama či hlbší štrk a kamene, čiže väčšinou sa dá po nich letieť ako po asfaltke. Práve táto kombinácia dáva pretekom Strade Bianche ten jedinečný feeling – majú síce osobitnú a autentickú „offroad“ atmosféru toskánskeho vidieku, no sú vhodné pre rýchle cestné žiletky.
Keďže úvodný i záverečný úsek kratšej aj dlhšej trasy sú identické, na štarte bolo skoro ráno pripravených 6500 odvážlivcov. Pelotónu dominovali Taliani, ale bolo vidieť aj dosť Britov, Belgičanov, Dánov či Poliakov.
Celá trasa bola výborne zabezpečená – išlo sa mimo cestnej premávky, križovatky riadne vyznačené a na trase bolo niekoľko občerstvovacích staníc, takže sa môžete plne sústrediť na svoj výkon, nádherné výhľady a zážitky.
Mňa tu tentoraz stretlo obrovské šťastie v nešťastí. 15km od štartu mi v 60 km/h zjazde explodoval plášť na prednom kolese. Riadna 10cm diera. Čo vyzeralo na game-over, malo našťastie dobrý koniec. Dodávka za pelotónom ma odviezla nejakých 10km do servisného stánku, kde som vyfasoval nový plášť a mohol som preteky dokončiť, hoci pre pokročilý čas už len kratšiu trasu.
Šťastný, že som incident prežil, som si mohol dovoliť buchnúť Medio fondo v ostrejšom tempe. Už nebolo treba šetriť sily na 140 kilometrové galeje. O pár kilometrov som začal dobiehať najpomalších jazcov a najbližšie hodiny som si pripadal ako Van Aert v top forme keď chytí dobrý deň 🙂 Šinul som si to cez Strade Bianche úseky, predbiehajúc celé mini pelotóniky so sprievodnými autami, v kúdoloch prachu. Spanilá jazda cez množsvo kopčekov, údolí a dychberúcich panorám. Pravá atmosféra Strade Bianche.
Všetko to vyvrcholilo na ikonickom stúpaní cez uličku Via Santa Catarina v Siene, ktorá na 200 metroch dosahuje priemerný sklon 15%. Diváci ju opäť lemovali ako deň predtým pri profíkoch a postarali sa o elektrizujúcu atmosféru. Bolo to tak dokonalé, že som z nej neodbočil do cieľa, ktorý je vzdialený len už len 400m za najstrmšou pasážou, ale zišiel som si to ešte raz celkom dole pod mesto, a vychutnal som si finálny kopec ešte raz.
Ak hľadáš inšpiráciu na podobné jazdy, pozri si aj reporty z týchto podujatí: