Mt. Olympus je najvyššia hora na stredomorskom ostrove Cyprus, táto cesta na vrchol vedie z mesta Paphos.
| vzdialenosť (km) | prevýšenie (m) | priemerné stúpanie (%) | prevažujúci sklon | výška (m.n.m.) | index | kategória |
|---|---|---|---|---|---|---|
| 56,2 | 2175 | 3,9% | 6% - 7190m | 1947 | 157,58 | HC |
| 7% - 5650m | ||||||
| 5% - 4660m | ||||||
| 8% - 4090m | ||||||
| 4% - 3700m |
V prvom rade vo mne rezonovala potreba nejakým epickým výjazdom osláviť život skvelého cyklistického novinára a zakladateľa podcastu Cyclingpodcast, Richarda Moora. V druhom skutočnosť, že ma žena bez väčšieho protestovania na dlhý výjazd pustila (netušil som, že išlo o posledný výjazd na Cypre).
V rámci tretieho výjazdu som preto zaradil to najvyššie miesto, kam je možné na Cypre vyšľapať, Mount Olympus so svojimi 1947 metrami nad morom. Hneď na úvod je potrebné upozorniť na zásadný rozdiel oproti, napr. tatranským stúpaniam. Nezabudni, že tu si na dovolenke pri mori. Takže ak máš pri ňom aj ubytko, ideš z výšky max 10 m.n.m., preto výška hory, rovná sa minimálny počet nastúpaných výškových metrov. Minimálny preto, že cestou na Mt. Olympus absolvuješ aj pár zjazdov a celkovo z Paphosu na vrchol Olympu prekonáš okolo 2200 výškových metrov. Trasa z Paphosu na Olymp celkovo meria okolo 56 km a priemerný sklon predstavuje 3,9%.
Naozajstné stúpanie začína však až od odbočky z hlavnej cesty smerom na dedinku Nikoklia. Ide o tento segment, merajúci 32 km s priemerným sklonom 2,5%. Dobre vidíš 2,5%. Tu si každý pomyslí, že: „Čo si, veď toto dám cele na hrubej“. Celkovo treba toto stúpanie rozdeliť na tri sekcie:
- Klasikárska nádherná vyhliadková jazda – takto by som vedel jazdiť aj 10 hodín
- Zvlnená, možno ešte krajšia vyhliadková jazda – kde sú tie výškové????
- Ach jaj
Klasikárska nádherná vyhliadková jazda
Kochačka
Krátko po odbočení z hlavnej cesty ťa čaká prvý strmší úsek, ktorý môže merať okolo kilometra a človek tu prvýkrát preverí ľahkosť prevodov. Ale kľud, toto je na najbližších 20 km asi posledné ťažšie stúpanie. Tu je to ešte troška industriálne. Prejdeš, ale cez protiľahlý kopec do malého sedielka a tu odpadneš. Otvorí sa ti totiž nádherný výhľad na cyperskú zeleň, ktorá tu má najmenej 1000 odtieňov. Do toho jemný vietor pohrávajúci sa s trávou na lúkach, pomarančovníky, olivovníky, kde tu nejaký potok, až má človek chuť písať básne.
Tieto výhľady sa ti budú naskytovať počas celých cca 20 km. Ako som písal, terén je zvlnený a vedie po perfektných cestách. Z kochania občas človeka vytrhne iba prejazd dedinkou, kde sú retardéry a po čase si uvedomíš, za celý čas okolo teba neprešlo ani jedno auto. Tento kochací úsek sa pomyselne končí v legendárnej cyklokaviarni „Extreme view“. Ide o najvychytenejšie miesto pre cyklistov v okolí Pafosu. Čakáš teda automaticky, kaviareň s vynikajúcou kávou, na stenách cyklodresy, fotky a staré bicykle po stenách. Prídeš tam a zistíš, že ide o v podstate obyčajné bistro, či reštauráciu, kde v apríli nestretneš ani len čašníka. Keď tam vojdeš, musíš riadne nahlas pozdraviť, aby si zobudil staručkú babičku, ktorá ti predá colu za 1,50 €. Kaviareň má obrovský potenciál, ale asi ako žiadnemu turistickému miestu, ani jej covid príliš nepomohol.
Ešte jedno odporúčanie. Pri tejto kaviarni končí aj prestížny segment vedúci od hlavnej cesty. Netreba preto hneď zahnúť do kaviarne, lebo jeho koniec je až cca 10 metrov ďalej na úplnom konci tohto stúpania. Ja som takto prišiel určite o KOM.
Manínska tiesňava
Od kaviarne sa spustíš jemne kľukatým zjazdom a zrazu sa pred tebou otvorí mini manínska tiesňava. Vojdeš pomedzi skaly, spoza ktorých je počuť potok. Ten dodáva zjavne život celej priľahlej flóre, nakoľko na tomto úseku máš pocit, ako keby si jazdil v Karpatoch. Výdatné osvieženie v podobe tieňa, vlhkého vzduchu počas zjazdu musí byť v lete neuveriteľnou úľavou. Je naozaj neuveriteľné, aká je tu príroda rozmanitá.
Prejdeš kaňon a tu začína prvé väčšie stúpanie dňa, ktoré ťa upozorní na to, že si sa sem neprišiel kochať, ale ideš na najvyšší vrch Olymp. Z úzkej cesty sa stane cesta diaľničného typu (iba rozmermi, nie premávkou) až sa človek diví, prečo v týchto z relatívne opustených končinách a hornatom teréne budujú také široké a kvalitné cesty. U nás by postavenie takej cesty trvalo približne 34 rokov a stálo by približne 34 miliárd eur a potom by sa zistilo, že cesta sa nespája s inými cestami...
Po tomto diaľničnom úseku prekonávaš prvé väčšie pohorie a prvýkrát atakuješ výšku 500 m.n.m. Najstrmšia časť má cca 2,5 km a priemer okolo 8%. Prvýkrát oceníš ľahučké kompaktné prevody. Toto stúpaníčko ťa dovedie do mestečko/dedinky Agios Nikolaos. Tu som natrafil na jediné otvorené bistro, kde sa prefajčení domáci o niečom strašne vadili, až som sa bál ísť dovnútra. Prišla však ku mne predavačka a z rozplieskaného chladiaceho boxu mi predala dve vody. Na Malorke by som zaplatil tak 5 €, tu aj s vysokohorskou prirážkou 3 €.
Celkovo, týchto 10 km od Extreme view je už dosť intenzívnych, avšak stále nie si ani len vo výške 900 m. n. m. Na konci tohto stúpania končí prvá klasikárska fáza stúpania a prechádzaš do fázy druhej, t. j.
Zvlnená, možno ešte krajšia vyhliadkova jazda – kde sú tie výškové????
Od mestečka ideš ešte kúsok hore. Si na cca 40tom kilometri, vieš, že máš ísť do výšky 1970 m. n. m. a výškomer ti stále ukazuje nadmorskú výšku okolo 900 metrov. Prirodzenie teda očakávaš, že odtiaľto cesta bude rovnomerne stúpať až k vrcholu. Namiesto toho však začína kľukatá rovinka, kde tu zjazdík a iba občas stúpanie s priemerom do 5%. Je to skutočne nádherný úsek, kde po ľavej ruke máš neustále výhľad do hlbokej doliny. Mal som chuť na každej vyhliadkovej plošine zastaviť a fotiť, ale hnala túžba po vrchole a jemný časový stres. Keď už si myslíš, že cesta začala plynule stúpať a toto je tá cesta na vrchol, cesta sa zhupne prudkým kľukatým zjazdom a ty si zas vo výške biednych 790 m.n.m. Miestami tu treba dávať pozor na popadané šutre (po pravej strane máš skaly a občas nejaké stavby) a štrk v zákrutách. Taktiež treba myslieť, že raz za čas tu predsa len môže ísť aj auto. Vážne som zvšak ačal pochybovať, či Mt. Olympus má naozaj cez 1900 metrov, či náhodou to nie je len 900. Prišlo konečne prudšie stúpanie, ktoré končilo výjazdom na hlavnú cestu, kde sa po pár metroch objavilo mestečko/dedina Mandria. Celý tento úsek bol skutočne krásny a ponúka niečo, čo som zatiaľ nikde inde nezažil. Cyprus je skutočne zaujímavá krajina.
Petržalský Pantani dobýva Olymp
Od momentu, kedy odbočíte na hlavnú cestu, ktorá je hlavným ťahom do pohoria Trodos, vedie cesta už len do kopca a to vôbec nie do ľahkého. Popri ceste je čoraz viac ubytovacích a reštauračných zariadení, kde sa môžete kráľovsky pohostiť. Ale asi iba v zime, nakoľko počas môjho výjazdu boli všetky zatvorené a mne bolo jasné, že s vodou bude treba poriadne šetriť. Držíš sa stále hlavnej cesty, prejdeš cez dedinku Kato Platres (tiež všetko zavreté), kde všetko začína nadobúdať podhorský turistický ráz. Pribúdajú rázcestníky a informačné centrá pre turistov. Nadmorskú výšku 1000 metrov dosiahneš až na 42. kilometri. K vrcholu vo výške 1970 metrov ostáva približne 14 kilometrov. Na Strave je tu vytvorený tento segment.
Ide teda v podstate o stúpanie s konštantným sklonom 6,5%, na ktorom nemáš šancu si oddýchnuť. Prídeš do dediny Pano Platres, opäť si obzrieš zavreté podniky, ktorých neúrekom pribúda a prostredie začína čoraz viac pripomínať Jasnú a okolie. Tu už sú seriózne strmáky a ja opäť oceňujem superľahké prevody. Všade je tu veľa rôznych odbočiek a orientácia aj vplyvom únavy začína byť relatívne komplikovaná. Je však potrebné sa neustále držať hlavnej cesty, ktorá začína viesť hustým lesom, ale čo je horšie, ešte k tomu nechutne strmým kopcom. Tu ma veľmi potešilo, že som stretol na výjazde prvých cyklistov. V najstrmšej fáze stúpania ponad dedinu som chcel ísť s nimi a troška pokecať. Vôbec im nebolo do reči a keďže obaja vážili dokopy toľko čo ja, pomerne rýchlo sa mi vzdialili. Zrejme to však prepálili, lebo keď sa cesta troška narovnala, na pár 100 metroch som ich dobehol a plynulo sa vzdialil preč.
Cesta vedie ešte okolo jedného rekreačného strediska, pripojí sa na ďalšiu širokú cestu vedúcu do turistického centra Trodos. Na tejto ceste máš iba skaly po ľavej ruke a krásne výhľady po pravej. Nemáš kde zablúdiť, iba že by ťa napadlo odbočiť na MTB a turistické traily začínajúce popri ceste. Čo je však podstatné, na tomto úseku, cca na 8 km dosť prudkého stúpania nemáš ani jedno miesto, kde sa dá doplniť voda a musíš vydržať až do Trodosu. Aj keď bol apríl, na slnku bolo riadne horúco a vodu som už mal vypitú. Celú cestu som išiel na najľahších prevodoch pravidelným slimačím tempom, no moja pretekárska duša skúšaná zadnými únikmi ma stále nútila merkovať si, či sa ku mne nepribližujú tí dvaja cyklisti. Myslím, že aj oni si merkovali mňa a v určitej chvíli boli odo mňa možno iba 200 metrov. Jasné znamenie dať si gél a trošku zabrať. Po cca 13 km stúpania som konečne došiel do Trodosu, čo si treba predstaviť ako také mini Zakopané alebo Štrbské pleso. Stánky s plyšovými muflónmi, sladkosťami a inými suvenírmi, plno reštaurácií a turistických tabúľ. Tu, vo výške cca 1800 metrov už bolo chladnejšie, takže som sa rozhodol nezastavovať kvôli pitiu a pokračovať priamo na Mt. Olympos. Cesta vedie kúsok poza centrum obce, kde sa nachádza zákruta doľava a za ňou asi najprudšie stúpanie dňa. Stúpanie na vrchol mi veľmi pripomínalo stúpanie na mýtickú horu Braunsberg. Tu už sa po stranách cesty držal sneh a kde tu sa váľala zabudnutá lyžiarka, či iné pozostatky lyžiarskej sezóny. Lyžovačka tu musí byť naozaj zaujímavá. Ešte jedna zákruta, výškomer ukazuje výšku cez 1900 metrov a nezadržateľne sa blížim k vrcholu. Je v tom však malý háčik, lebo na vrchole sa nachádza vojenská základňa a tak je možné dostať sa iba k jej bráne. Tu sú všade nápisy, že fotenie je prísne zakázané. Keď okolo mňa prešiel jeep naložený drsnými vojakmi, hneď som si to rozmyslel.
Michal Cisarik, autor originálneho cyklistického blogu cyklover
Strava segment: https://www.strava.com/segments/16570827