L'Etape Slovakia by Tour de France

Vzdialenosť: 117km

Prevýšenie: 1700m

Kopce: Strmina - Pezinská Baba - Veľký Javorník - Kamzík

Trasa: Bratislava - Stupava - Borinka - Lozorno - Pernek - Pezinok - Limbach - Bratislava

Na veľké cyklistické podujatia som zvykol chodiť najmä do zahraničia. Hlavným ťahákom bolo zažiť v pretekárskom duchu ikonické cesty a miesta späté s cyklistickou históriou. Napríklad stúpania z Tour de France v rámci La Marmotte alebo úseky pavé na Paris - Roubaix. Preto keď sa blížilo podujatie "L’Etape Slovakia by Tour de France" v Bratislave, stále som váhal. Tie cesty jazdím prakticky každý mesiac, ak nie každý týždeň. Má to zmysel? Nakoniec som sa rozhodol ísť. Aj keď by som mohol tú trasu prejsť so zatvorenými očami, predsa len môže to byť celkom iný zážitok, okúsiť ju v rámci pelotónu, so zabezpečenými cestami a riadnymi občerstvovačkami 🙂 Na poslednú chvíľu som sa teda zaregistroval...

*Na štart sa postavilo 567 cyklistov a cyklistiek 👏👏👏*

Už pri vyzdvihnutí štartovného balíka bolo jasné, že toto nie je typ akcie, na akú sme na Slovensku zvyknutí. Dedinka, ktorá vznikla na Štrkovci, žila cyklistikou celé dni - množstvo stánkov s cyklo vecami, občerstvením, k tomu kultúrny program či preteky pre deti... o náladu sa tu staral originál "Didi the Devil" známy z Tour de France... palec hore, veľmi príjemné. Rovnako výpravný bol aj samotný štart v nedeľu ráno. Stovky odhodlaných cyklistov vyrazili na trasu za hlasných tónov Thunderstruck od AC/DC 🤟 Organizátorom kvitujem rozhodnutie absolvovať najskôr promenádny, šesť kilometrov dlhý okruh po Ružinovskej ulici, v pomalom tempe. Ľudia si na tých pár kilometroch mohli vydýchnuť a trochu sa upokojiť pred tým, čo príde.

*Úvodné kilometre vedúce po dlhej, rovnej Ružinovskej ceste uvoľnili počiatočnú nervozitu, ktorá býva v pelotóne pri takýchto hromadných štartoch.*

A ono to aj prišlo 😅 Ostrý štart bol v Karlovej Vsi, za odbočkou na Devín. Z nasledujúcich 20km si veľa nepamätám. Mám pocit akoby sme leteli časopriestorom. Išlo sa 40-50km/h, kontakt s najlepšími som stratil už niekde za Devínom. Uff. Aj keď som spomalil, po 20-tich kilometroch v Stupave mi tacháč stále ukazoval priemerku cez 42km/h. To už sa ale pelotón definitívne potrhal na skupinky a blížili sme sa k prvému stúpaniu na trase.

*Väčšina pelotónu dokázala udržať tempo s najlepšími len 10 kilometrov*

Na 45. kilometri sa začalo stúpať na Strminu, jeden z najťažších kopcov aké nájdete v Malých Karpatoch. Meria dva a pol kilometra, priemerný sklon cesty dosahuje 9%. Na úzkej ceste strmého kopca stále ťahali plece pri pleci stovky cyklistov, pretože až potiaľto mali pretekári na krátkej a dlhej trase L’Etape Slovakia rovnakú cestu.

*Zdolať Strminu po úvodných, šialene rýchlych 40 kilometroch, bol výkon sám o sebe*

Niekoľko stoviek metrov za stúpaním sa pelotón rozdeľoval. Pretekári na kratšej trase "Ride" odbáčali doprava, cez Veľký Javorník ku Kamzíku. Celkovo ich na tejto 65 kilometrov dlhej trase čakalo 900 metrové prevýšenie. My ostatní sme pokračovali vľavo, smer Lozorno. Označenie a zabezpečenie celej trasy bolo bezchybné, ale k tomu sa ešte dostanem.

Nasledoval rýchly zjazd, ktorý u mnohých vyvolával obavy. Trasa v tomto úseku vedie totiž krásnymi, ale úzkymi lesnými cestami. V rýchlom pretekárskom tempe a najmä pri väčšom počte cyklistov môžu byť niektoré úseky rizikové. Tieto cesty veľmi dobre poznám a chcem uznať organizátorom perfektnú prípravu a zabezpečenie. Pred zradnými zákrutami, kde hrozilo prepálenie a pád, stáli dobrovoľníci a pretekárom naznačovali, aby spomalili. Rovnako bolo na trase osadené značenie kritických úsekov. Nielen tu, ale aj vo vinohradoch medzi Pezinkom a Limbachom a takisto v zjazde z Veľkého Javorníka pod Kamzík. Fakt, klobúk dolu za profi zabezpečenie. Celých 117 kilometrov boli rovnako výborne zaistené všetky križovatky. Aj keď v rámci pretekov bolo niekoľko pádov, nemyslím si, že by sa organizátorom z tohto pohľadu dalo niečo vyčítať. Za toto im patrí veľký palec hore. Späť k trase. Za Lozornom nasledoval zvlnený úsek cez Jablonové a Pernek. Ubehlo to pomerne rýchlo, aj vďaka dobrej spolupráci v asi 15 člennej skupine. Nasledovalo najľahšie stúpanie dňa, Pezinská Baba (5km@5%). To je už tradične známe hustou premávkou a množstvom motoristov. Dať si teda tento kopec na úplne prázdnych cestách, to bol ďalší perfektný zážitok 🤩

*Celá Pezinský Baba len pre cyklistov... stúpanie aj zjazd, to treba zažiť*!

Hore na Babe bola druhá z troch občerstvovačiek na trase. A jediná ktorú som využil. Z toho čo som videl treba opäť pochváliť organizátorov. Dobrovoľníci pomáhali plniť fľašky, podávať nápoje, odhadzovať prázdne obaly z gélov a tyčiniek. Za 30 sekúnd som bol vybavený, fakt perfektné 👍

Táto prezentácia vyžaduje JavaScript.

Nasledoval rýchly zjazd do Pezinku a potom po bočných cestičkách, pomedzi vinohrady, do Limbachu. Veľmi pekný úsek. Úzke cestičky boli síce miestami horšej kvality, no trasu to oživilo a túto časť som si náramne užil. O to viac, že zrovna keď sa cesta začala opäť zdvíhať a ja som začal fakt cítiť nohy, obehol ma Martin Velits. V tom momente, keď som si uvedomil s akým pánom cyklistom jazdím, som chytil snáď štrnásty dych. Momenty, ktoré človek len tak na víkendovej jazde nezažije 🙂

*Pamätná fotka. Vnúčencom budem hovoriť ako sa mi Martin Velits snažil udržať zadného kolesa 🙈😅*

Za Limbachom nasledovalo ďalšie, v poradí tretie stúpanie, na Veľký Javorník. My ho máme na stránke spracované "len" po hrebeň Šenkárka nad Sv. Jurom, takto meria takmer 7 kilometrov s priemerným sklonom 5%. Cesta potom niekoľko sto metrov klesá a vzápätí opäť stúpa, organizátorom v takomto prevedení vyšli parametre stúpania na 8,8km a sklon 3,8%, čo trochu skresľuje reálnu náročnosť kopca.

*Stúpanie na Veľký Javorník je náročné, no tu už začala pomáhať psychika. Do cieľa to bol už len kúsok.*

Z tejto predposlednej horskej prémie sme zjazdom prefrčali cez Biely kríž naprieč Karpatmi až pod Kamzík, kde nás čakalo posledné stúpanie dňa. Kamzík zo Snežienky má výživné parametre - 2km@8% a po 115 kilometroch v ostrom tempe to už naozaj bolelo. Ale každým záberom som bol bližšie k cieľu a ten sa za poslednou zákrutou skutočne vynoril. Ako na Tour de France - s povzbudzujúcim davom, zábranami okolo cesty, komentátorom a s diablom Didim a jeho trojzubcom 👹

Táto prezentácia vyžaduje JavaScript.

Hodnotenie na záver? Profesionálne zvládnuté preteky. Porovnateľné s tými najväčšími cyklo podujatiami, ktoré som zažil vo Francúzsku. Organizátori spolupracovali so samosprávami a zabezpečili opravu povrchu na viacerých úsekoch v Malých Karpatoch. Niektoré miesta pred samotným pretekom vyčistili. Trasa i občerstvovačky boli dobre zabezpečené. Popri trati povzbudzovali početné skupiny ľudí... v Bratislave, Devínskej novej Vsi, Stupave, Borinke, Lozorne aj Limbachu, fakt sa postarali o peknú atmosféru. Som rád, že som sa pretekov zúčastnil. Do memoárov mi pribudol ďalší krásny cyklistický zážitok. Občas som zachytil aj nejaký ten hejt voči podujatiu, že vstupné bolo príliš vysoké a celá akcia veľmi komerčná. Nuž, každý kto niekedy niečo organizoval vie, že vyhovieť všetkým sa nedá. Čas ukáže, či si tento typ podujatia nájde na Slovensku dostatočnú podporu a bude sa rozvíjať ďalej. Organizátorom držím palce. Do hlavného mesta priniesli podujatie, aké tu doteraz pre amatérov nebolo a jeho pokračovanie v nastolenom štýle môže rozvoju cyklistiky len pomôcť. Tak nech sa darí...

Pamätná medaila pre každého účastníka, ktorý prišiel do cieľa 💪

P.S. Ako kopcoholik mám možno len jeden malý (šialený) tip pre organizátorov. Trasa si pýta pridať ešte jeden kopec 🙂 uprostred stúpania na Veľký Javorník stačí odbočiť dole do Sv. Jura, po cykloceste Jurava prejsť do Rače a odtiaľ sa vrátiť späť na hrebeň tunajším legendárnym stúpaním na Biely kríž. Odtiaľ už potom pokračovať po originál trase ku Kamzíku. To by sme sa dostali výškovými metrami trasy tesne nad 2000, čo by sa dalo reálne považovať za vrchársky zážitok a la Tour de France 😛